Skialpinistika na Aljaške? Zbytočne ďaleko a zbytočne drahé. Áno, je to pravda. Ale aj tak sme tam šli, lebo máme dosť času aj peňazí. Praktické info priamo od inžiniera je tu.
Organizácia podobného výletu je v dnešnej dobe pre šikovného jedinca jednoduchá. Šiel som na to ako vždy:
- zistenie, kedy je najvhodnejšie ísť (apríl-máj)
- zistenie ceny letu zistenie možností ubytovania a prepravy na mieste – pre lepšiu flexibilitu a výhodnú cenu sme zvolili obytné auto alias RV
- získanie kontaktu s niekym miestnym, ak je potrebný (ten sa nám podarilo šťastnou náhodou získať na potulkách Japonskom)
- kúpa knihy s popisom skialpových možností (Alaska Factor – s jej autorom sme sa spoznali aj osobne)
- Získanie čo najlepších máp (nakoniec sme fungovali len na mapách dostupných zadarmo cez aplikáciu Locus Pro)
Kupovanie leteniek je napínavá záležitosť: preprava lyží a lavínových batohov je skrátka problém. Ukázalo sa, že americké aerolinky na vnútroštátnom lete neprevezú plynové bomby k batohom Jediná možnosť bola elektrické vysávače od Pieps a Black Diamond. Tie sa podarilo bez problému prepašovať tam aj späť a na mieste ich dôkladne použiť, našťastie bez toho aby ich bolo potrebné aktivovať v lavíne.
Súčasťou výstroja boli aj švajčiarske lyže Down Lowdown 102 so zaujímavou geometriou. Rádius 41 metrov skrátka nie je úplne normálny. Kupodivu však lyžovanie na týchto garnižach bolo bezproblémové. Vďaka nízkej hmotnosti (cca 1500g / 186 cm) ma lyže nevytrestali ani cestou hore.
Samozrejme, všetko toto treba robiť v poriadnom predstihu, aspoň tri mesiace až pol roka vopred. Naneštastie tri týždne pred odletom si pani manželka poranila chrbát, a tak som narýchlo zohnal výborného náhradníka Michala. Okrem toho, že sa vie lyžovať, nesmrdí a nechrápe, je aj skoro úplný abstinent. Jeho údel, že sa stane šoférom expedície, bol teda jasný.
Aljaška je obrovský kus Ameriky. Pozrite si na mape, aká je veľká. Na lyžovanie ponúka nenormálne veľa možností. Pozrite si freeride filmy. Bez lietadla, skútra a helikoptéry sa možnosti výrazne zužujú. Ale stále sú obrovské.
Nič konkrétne sme vopred neplánovali. Rozhodli sme sa, že uvidíme podľa podmienok a počasia. A tak aj bolo. Vďaka RV sme mohli byť tam, kde boli podmienky a počasie najlepšie. Spali sme priamo pod kopcami. V USA nie je s prenocovaním v RV žiadny problém, ak neparkujete niekde, kde je to zakázané. RV nám poskytlo luxus, ktorý sme nečakali. Nemohli sme síce používať vodné prístroje ako WC, umývadlo a tečúcu vodu, no vďaka nezávislému kúreniu, veľkému priestoru a komfortným posteliam sme sa cítli ako v hoteli.
Počas nášho pobytu sme sa lyžovali apres-work pasienky v okolí Anchorage (The Front Range of Chugach State Park), zaujímavé terény v okolí Hatcher pass a, samozrejme, vyblbli sme sa aj v samotnom epicentre skialpinizmu, v oblasti Thompson pass, blízko Valdez. Mali sme tak možnosť vyskúšať rôzne podoby aljašského lyžovania. Od kopcov fatranského typu, ktoré boli takmer bez snehu až po prašanom naložené strmé steny a žľaby.
Mali sme šťastie na stabilné počasie a vynikajúce snehové podmienky – mohli sme lyžovať takmer čokoľvek, sneh bol stabilný a zároveň vo výbornej kvalite. Milovníci dlhých prašanových pasienkov a ľadovcovej lyžovačky si prídu na svoje rovnako, ako pekelníci zdolávajúci strmé žlaby. Tých je tam nekonečne veľa.
Highlightom boli samozrejme slnečné dni strávené v terénoch Thompson pass. Nekonečne veľa kopcov, ľadovce, minimum ľudí. K tomu možnosť vyprať veci a natankovať plyn a benzín plus doplniť zásoby v blízkom Valdez.
Vzhľadom na nevypočítateľné počasie a ďaleký únavný let (16 hodín) je vhodné si na výlet rezervovať aspoň 12–14 dní. Ceny za potraviny sú v AK vyššie ako v zvyšných 48 štátoch, nie je to však žiadna tragédia.
Oplatilo sa teda prežiť nekonečný let a komplikovať si život výletom na Aljašku, keď rovnako dobre by som si zalyžoval v Nórsku alebo Alpách? My, čo sme tam boli, jednoznačne hovoríme áno. Zažijete pocit slobody, obrovského priestoru a zalyžujete si v krásnych terénoch vo výbornom snehu.
Foto: Matúš a Jiří Pažout Kočara
