Prijali sme pozvanie od miestnej legendy, Ruda B. na výlet, ktorého vrcholom malo byť lyžovanie nejakého lesného žľabu v blízkosti Prednej Poludnice.
Rudo mi kaze aby som ho odfotil, je silnejsi a preto mu vyhoviem
Bolo nám sľubované všeličo, ba dokonca vedúci trval na tom, aby sme mali mačky a cepín. Výlet sa zdal krajne nevhodný pre ženy, deti a starcov. Napriek tomu sme šli. A dobre sme urobili.
Hreben zo Zavaznej Poruby na Poludnicu ponukal niekolko hodin brodenia
v snehu, skalach a kosodrevine
Vzhľadom na informačné embargo (ten žľab je tajný, aj keď sme tam našli lyžiarske stopy od nejakého sviniara) nemôžem o výlete napísať skoro nič. Ale snáď mi bude odpustené, ak spomeniem aspoň toľko, že sa nastupuje z lyžiarskeho strediska v Závažnej Porube a pokračuje sa ďalej po starej ale pekelnej zjazdovke a potom po hrebeni. Práve hrebeňovka odradí aj životom skúšané povahy. Vyžaduje silu, vytrvalosť a vieru v šťastné zajtrajšky. Z fotiek to bude trošku jasné. Ten cepín a mačky naozaj neboli úplná hovadina, ale my sme ich takmer nepotrebovali.
Obchadzanie skaliek, podliezanie stromov, preliezanie konarov, skakanie zo
skal a hladanie cesty – to bola nasa napln asi 3 hodiny
Zjazd lesom bol fajn, ale k dokonalosti chýbalo 30 cm snehu v dolných partiách. Z nepochopiteľných dôvodov tam snehu bolo málo. Odmäk nás tiež veľmi nepotešil, ale ako hovorí klasik (ja), väčšina ľudí bola v ten deň v práci.
Jeden z drevenokamennych tunelov
Kosodrevina je elasticka a zvycajne neublizi, ale zdrzanie sposobi
Majster Rudo ukazuje ako sa ma razit cesta
Snehu bolo dost pre vsetkych
Zaujimava pasaz tesne pod vrcholom. Retaz nam umoznili nepouzit cepin
a macky
Rudo sa raduje, ze aka akcia!
Slabsie povahy si predsa len dali macky
Hore nas cakalo romanticke plato, transfer z pesieho pochodu (brodenie po
pas) na pasy sme vylepsili este prezlecenim uplne mokrych rukavic za
rezervne suche
Citujem Ruda: V tom zlabe na milion percent nepadne lavina