Pred dvomi rokmi sme navštívili prvýkrát oblasť Ortleru, Martelltal. Keďže to bol najlepší skialpinistický týždeň pre nás všetkých (prašan len prašan a azúro), chceli sme sa čoskoro vrátiť a znovu okúsiť chuť južného prašanu.
Tentokrát sme hľadali niečo na 3 dni, predĺžený víkend. Novú knižku skialpinistických alpských prechodov už mám naštudovanú, ale tam je varianta 6 dňová. Keď tu nachádzam na webe V. Kořízka kratšiu variantu, ktorá je aj logisticky menej náročná a k autu to nie ďaleko.
Mapa prechodu okolo Ortleru, červenou naša trasa, zelenou plánovaná
pôvodná trasa
Piatok
Piatok doobeda dorážame klasicky neskoro na parkovisku pri lanovke v Suldene. Stretávame sa s martinom, www.vetroplachmagazin.sk, ktorý nám ukazuje podrobnejšie info o situácii v sedlách, veľmi užitočné (na chate casati by sme sa toho veľa nedozvedeli, keďže chatár netušil anglicky ani nemecky). Za 10 E sme pri Schaubachhutte a začíname šlapať skoro v bezvetrí a ani kosa moc nie je. Tak ubehne hodinka, dokonca sa vyzliekame a potom sa s nami martin lúči a fičí späť do Suldenu. V tom momente prekračuje nejakú hranicu a začína fučať hrozný studený vietor.
Ortler od Suldenspitze
Kým sa vytácame do sedielka pod Suldenspitze, sme slušne vyklepaný od zimy, takže na vrchol moc nemyslíme a radšej rýchlo mierime k chate Casati. Zo sedielka trochu zjazd na pásoch a potom po rovine ku casatti. Slušne nám zamrzli tváre a aj mihalnice, teplomer ukazuje –18 plus vietor. To udávala aj predpoveď, ale v sobotu a nedeľu sa malo trochu otepliť, takže nie až také negatívne výhliadky.
Voda na chate je v umyvárkach a pili sme ju bez problémov žalúdka. Noc 15E, chatar len po taliansky. V noci mám divné pocity v hlave a bruchu (hlavu cítia skoro všetci), ktoré sa nakoniec riešia až pregrcnutím, zjavne z výšky, predsalen vyhupnúť do 3254m z nížiny nie je ideálne, natož tam spať. Pôvodne sme aj chceli zísť na chatu Pizzini (2700m) kvôli lepšej aklimatizácii, ale vzhľadom na neskorý čas a zimu sme museli ostať v chate Casati.
Gran Zebru (3859m) od chaty Casati
Sobota
Ráno zima a vietor pokračujú, ale po chvíle zostupu k chate Pizzini napešo po letnej značke sa dostávame aspoň do malého veterného tieňa. Pokračujeme zjazdom na lyžiach až kúsok nad chatu Pizzini, ale vyfúkaný sneh si moc neužívame.
Monte Cevedale (3778m) od chaty pizzini
Nasadzujeme pásy a stúpame pod Königsjoch, je akurát teplo(a zima súčasne) a slabý vietor . Na Gran Zebru vidieť silný vietor takže nikto už na výstup na vrchol nepomýšľa (inak asi 2hod z Königsjoch). Aspoň máme dôvod sa znovu vrátiť :-)
V sedle Col palle Rosse sa nám otvárajú krásne pohľady na ďaľší priebeh nášho prechodu a v diaľke napr. masív Berniny. Miernym zjazdom na pásoch traverzujeme pod Gran Zebru pod sedlo Passo della Miniera.
Cima della Miniera je vľavo ten oblý kopec
K slovu prichádzajú mačky a cepín, v zmäknutom firne sa dobre robia stopy. Chvíľu po hrebeni a sme na Cima della Miniera s krásnym pohľadom na Monte Zebru a západ. Zostúpime asi 20–30m na východ a pri skalke nachádzame fixné lano pre zostup na ľadovec. Asi 10m úsek po skale je vcelku exponovaný, ale skúsení ho zídu bez istenia. Ostatných spúštame na lane zo skôb fixného lana.
Spúšťame zo štandu v kotvách fixného lana. Lyže Ski Trab Stelvio
Freeride sú v národnom parku Stelvio vlastne doma :-)
Potom nasleduje asi 50m zostup strmého snehu okolo 40 stupňov na mačkách, lyžovaniu bránia ešte okolité skaly. Lyže nasadzujeme až pri ľadovci a spúšťame sa ku zlomu pod ktorým by mala byť chata. Tá je naozaj asi 50m pod skalkami, winterraum – chata bertarelli otvorený , ale komín krbu zavretý a bez dreva. No čo, aspoň je dosť diek a preto nezmrzneme. Ale jeden varič je pre 7 ľudí trochu málo (druhý sme zabudli v aute…), takže to je pre každého akurát na roztopenie snehu, ale variť sa nedá :-(
Winterraum Rif. Bertarelli pri západe slnka
Nedeľa
Ráno je znovu azúro okolo siedmej, ale kým sa pobalíme doleteli mraky a vietor, takže nad chatou sa čerti ženia … Skúšame pokračovať podľa plánu prechodom cez Ortlerpass do Trafoi, ale po polhodine je jasné že vietor je neúnosný, máme sa problém udržať na nohách, sedlo by sme mali problém nájsť a zostup z neho 50m po snehu 45 stupňov (ktorý asi potrebuje istiť zhora zo štandu z lyží) by bol v tomto vetre skoro nemožný a časovo náročný. Preto volíme zostup, ktorý nám síce nadmieru skomplikuje návrat k autu, ale je to jediné rozumné riešenie.
Zlyžovávame vo vetre do Val Zebru a potom ďalej údolím do osady Niblogo (cca 1500m). Ešteže je túto zimu veľa snehu, ide to rýchlo a iba posledných 15 min musíme ísť pešo.
Vo fujavici lyžujeme do Val Zebru
Tu obvolávame taxi pre návrat do Suldenu cez Bormio, Livigno a Ofenpass. Keďže sme siedmi je čiastka 350 Euro znesiteľná, keď si človek predstaví vzdialenosť 120km a sedlá ktoré musí cesta prekonať (napr. v knihe prechodov uvádzajú na tento návrat až 1 deň autobusmi, ale cena by bolo tiež podobná 50E). Mimochodom veľmi sa nám výhľady cestou páčili a boli sme i vo švajčiarsku chvíľami…
O štvrtej poobede potom vyrážame späť smer Praha. Úplne nám to nevyšlo, ale hlavne že sme zdraví a celí. Holt nemali sme šťastie na počasie posledný deň, z auta od reschensee vidíme mraky ešte i poobede okolo masívu ortleru…
Rekapitulacia:
- Sulden – lanovka k Schaubachhuette – Suldenspitze – chata Casati, hore 800vm.
- chata Casati – kusok nad chatou Pizzini – Passo col Rose – Cima della Miniera – winterraum rif. Bertarelli (chata V alpini), dole 1000vm, hore 700vm
- rif. Bertarelli – 100vm nad chatou – Val Zebru – Niblogo, dole 1300vm
Dalsie fotky
Lavíny
Počasie
Podmienky v okoli Ortleru
Výbava: ľadovcová výbava, varič, ešus
Mapa: Tabacco 08 – Ortler, Cevedale
Partia: čendo, janča, páťa, láďa, mišo, iva, dany
