First class singletrails v okolí Livigna

Toto leto sa nám podarilo zrealizovať plán, o ktorom som sníval od momentu, čo sa mi do ruky dostala reklamná brožúrka s lákavým názvom: Alta Rezia, premium mountain biking. Brožúrka veľmi často používala slová ako „flow country“ a „only the first-class single trail“ a bola plná fotografií bajkerov, ktorí bez znateľnej námahy zdolávali dlhé alpské kilometre v dokonalom počasí. Aj ja som chcel byť jeden z tých bajkerov. Tušil som, že sa budem pri jazde tváriť trošku inak ako cool a že nebudem oblečený ako manekýn. Realita mi dala za pravdu.

Full fotogaléria z bajkového Livigna: Livigno MTB august 2012

Plán spočíval v tom, že naše dve deti sme odovzdali do opatery dedkov/babiek, zbalili bajky a vyrazili smer Livigno. Predpoveď sľubovala 4–5 dní pekného počasia, po ktorom mal nasledovať dážď a búrky. To by malo našim netrénovaným telám stačiť na ukojenie túžby po jazde na dvojkolesovej športovej pomôcke.

Občas sa jazdí aj po šotoline, ale stále je čo obdivovať

Plánovaniu výletu sme venovali minimum času. Nebookovali sme žiadne ubytovanie, spoľahli sme sa na to, že v lete nebude v Livignu plno. Ako poistku sme mali zbalenú plnú campingovú výbavu, ak by sme boli nútení spať v kempe.

Ukázalo sa, že Livigno, ktoré je v zime plné Poliakov, Čechov, Nemcov a Slovákov, je v auguste plné naozajstných Talianov. Vlastne, plné nie je, pretože sa nám podarilo v priebehu pol hodiny nájsť voľný apartmán podľa našich predstáv (k šťastiu nám stačilo miesto na parkovanie bajkov + rozumná cena 35 eur / noc / apartmán).

Taliani prefíkane schovali sneh pod bielu plachtu

Deň 1

Dospali sme poloprebdenú noc a napriek drobnému dažďu sme cca o 16.00 vyrazili na zoznamovací výlet. Vyviezli sme sa kabínkou na Mottolino (7 eur / človek s bajkom / jazda) a spustili sa po vybudovanej trati k dolnej stanici. Zistili sme, že aj tá najľahšia modrá trasa je pre naše XC bajky a schopnosti nevhodná, pretože bola značne rozbitá a strmá. Pochopili sme, prečo nemecká mládež používa chrániče, integrálky a bajky so sedlami proklatě nízko.

Občas sme natrafili na plne funkčnú, voľne prístupnú, bivakovitú chatku s dokonalou turistickou výbavou

Stihli sme ešte ochutnať single trial vedúci po vrstevnici tesne nad úrovňou Livigna. Singláč začína na parkovisku na hornom (južnom) konci Livigna a končí až niekde pri Mottoline (my sme sa odpojili skôr).

Deň 2

Počasie je všeljaké, len nie také, aké bolo na fotografiách v brožúrke. Neodradilo nás to a zvoli sme si relaxačnú flow country trasu vedúcu len po first class single trialoch. V preklade to znamená, že výškové metre sa absolvujú bezpracne kabínkou a klesanie sa odohráva v gýčovito malebnom prostredí Álp po úzkych kľukatých chodníčkoch. Jedna trasa ide z kabinky Carosselo 3000 dolinou Val Fedaria, druhá je z Mottolina vrstevnicou do doliny Li Mina až na chatu Cheseira dal Gras di Agnei a z nej po opačnej strane potoka zjazd do Livigna. A naozaj. Je to paráda zajazdiť si takmer bez práce. Dokonca sme nemali ani výčitky svedomia. To si doma človek často neužije.

Aby sme to nemali také jednoduché, presvedčil som pani manželku, že by sme sa mohli pozrieť na jazero Lach dal Mont. Podľa mapy tam vedie trasa pre bicykle. Podľa vrstevníc bolo jasné, že výstup nebude zadarmo. Predpoklad sa splnil – výstup začal zostra po ultrastrmej šotolinovej ceste. Po pár cikcakoch sa cesta umravnila a naše tepy klesli do zdravších hodnôt.

Potom to však prišlo: za potokom nás čakalo očividne nezjazdné stúpanie. Na plecia sme nedali nohy, ale bajky a rýchlo naberali výškové metre po strmých cikcakoch. Vyššie sa cikcaky dali miestami aj šlapať na bajku. Víťazný dojazd k jazeru bol peknou bodkou za výživným stúpaním.

O tomto sa musí snívať správnemi bajkerovi

Nebudem obťažovať popisom prírody, všetko je jasné z bohatej obrazovej prílohy.

Zjazd naspäť po first class single trialoch nemal chybu. Ideálny tréning zjazdovej techniky pre nasledovné dni. Menej šikovné povahy majú v horných partiách veľkú šancu skončiť v priepasti alebo aspoň kvalitne spadnúť.

Val Mora – tu sa nám podarilo dostať jedinú hnusnú a drahú kávu (asi niečo rozpustné) – Švajčiarsko nie je Taliansko

Deň 3

Mohutne inšpirovaní reklamnou brožúrkou a posmelení znovuobjavenou kondičkou a bezcolným kubánskym rumom, naplánovali sme si (na naše pomery) ambicióznu trasu vedúcu cez sedlo Trela (začína sa cestičkou po pravej strane jazera Livigno), okolo Alp Trela k jazerám San Giacomo di Fraela a Lago di Cancano, následne cez údolie Val Mora, sedlo Gallo, okolo chvosta jazera Livigno späť k jazerám a od nich doprava cez sedlo Alpisella späť do Livigna. Inými slovami, 70 km s prevýšením cca 2500 m.

Trasa predčila naše očakávania. Je výborne jazdivá, zábavná a rozmanitá. Nebudem unavovať popisom. Len zopár tipov pre tento výlet:

Tlačeniu/neseniu bajku sa na tejto trase človek s normálnym výkonom nevyhne. Ale nie je to nič strašné. Odporúčam nacvičiť nosenie bajku na pleciach (na oboch naraz).
Pri jazerách San Giacomo a Cancano sa dá najesť v chate Ristoro val Fraela na konci priehradného múru oddeľujúceho dve jazerá. Taliani pred 12.00 neobedujú a jedlo nepodávajú ani hosťom, ale v tejto chate nám dali aspoň cestoviny z paradajkovou omáčkou.
Na bike-hiking mape nie je úsek z Val Mora do Passo Gallo a spať k jazerám značený ako trasa pre bicykle. V skutočnosti je to zjazdné bez problému.
Na sedlo Alpisella vedie šotolinová cesta aj single track. Single track sme nejak netrafili, ale stúpanie po ceste bolo príjemné. Zhora sa dá single track trafiť bez problému a určite to bude paráda na zjazd. Hore v sedle je statok, kde sa dajú kúpiť dobré veci. Čerstvá Ricotta bola výborná.

Deň 4

Po včerajšom (športovom) výkone manželka požaduje oddychový program. To znamená, maximálne 40 km a čo najmenej stúpania. Aby som sa vyhol prípadným manželským nezhodám, nechal som plánovanie na zákonitú. Vymyslela toto: Livigno – sedlo d Eira – sedlo Vallaccia – sedlo Val Viola – sedlo Forcola – Livigno.

Tu niekde sme stretli dvoch starčekov na bajkoch, boli plní života

Popis výletu podľa stránky www.altarezia.eu je optimistický. Hovorí o dlhom nesení bicykla, ktoré spríjemňuje pohľad na okolitú prírodu. Môžeme potvrdiť.

Takto vyzerá záver jazera, ktoré začína v Livignu, v skutočnosti bola voda rovnako modrá a možno aj modrejši

Stúpanie z Livigna na sedlo d Eira a single track do údolia Vallacia je príjemným ranným cvičením. Následné stúpanie dolinou do sedla Vallacia začína po asfalte, pokračuje šotolinou a potom sa zmení na hrbolatý nezjazdný chodník spestrený kamennými úsekmi. Bike treba tlačiť/niesť cca hodinu do sedla. Práve v tejto fáze nás dobieha a predbieha postarší taliansky občan s bajkom v hodnote cca 100 eur bez akéhokoľvek odpruženia. Zvláštne ľahkým a plynulým krokom stúpa do sedla a stráca sa v diaľke… Nenecháme sa znechutiť provokatérom a pokojne tlačíme a nesieme naše drahé bajky do nebeských výšav (trošku preháňam).

Nasleduje technicky náročný zjazd zo sedla (dokonca aj ja som občas šiel pešo) s krásnym ukončením na asfaltke vedúcej na parkovisko v doline pod sedlom Val Viola. Z parkoviska okolo dvoch chát, kde sa dá najesť, vedie do sedla Val Viola pohodlná široká cesta (šotolina), ktorá v závere už nie je taká pohodlná, pretože je husto posypaná kameňmi. Tvrdohlavci to dokážu prejsť na bajku až po šípku označujúcu bike chodník, ktorý obchádza sedlo. Ten kto pôjde rovno, neurobí dobre, pretože chodník sa stane úplne nezjazdným.

Zato bike chodníček je famózny a krásnym technickým zjazdom po single tracku sa pomerne rýchlo dostaneme k turistickej chate Rifugio Saoseo (už sme vo Švajčiarsku) a následne dlhou strmou šotolinou do Sfazu odkiaľ je to krutých 700 výškových metrov do sedla Forcola. Alternatíva je neísť dole do Sfazu, lebo sa zbytočne stratí výška, ale kúsok pod Rifugio Saoseo sa zo šotolínovej cesty odbočí na La Rosu a odtiaľ single trail až do sedla pod Forcolou (ide sa po pravej strane od asfaltky), kde začína posledné stúpanie do Forcoly, ale už len po asfalte. Z Forcoly odporúčame perfektný rýchly šotolinový zjazd smerom do Livigna, kde je možné sa sa pri parkovisku napojiť na pravej strane asfaltky na single tracky vedúce až do Livigna.

Som starý dobrák a filantrop, preto ponúkam celkom zadarmo nasledovné tipy:

Kúpte si mapy, aj keď chodníky majú dobré značenie. Odporúčame mapy Bike & Trekking map, ktoré sa dajú kúpiť všetky naraz v peknej krabici, alebo po jednom kuse. Hľadajte ich v infocentrách.
GPS sa zíde, ale nie je nevyhnutné. Trasy je možné sťahovať tu: http://www.altarezia.ch/…nco_tour.cfm
Ceny za jedlo sú v Livignu aj na chatách relatívne OK. Najesť sa dá rozumne za 5 až 8 eur.
V Livignu je zopár bike shopov, ale netreba čakať nejaké úžasne nízke ceny.
Ubytovať sa dá v kempe aj v apartmáne. Livigno v lete nie je plné, takže nájsť ubytko nie je problém. Vzhľadom na nestálosť počasia opodrúčame vopred nebookovať. Lepšie je čakať na vhodnú predpoveď a ísť na istotu. Kľudne sa môže stať že začne snežiť uprostred augusta, presa len, je to 1800 m nad morom
My sme mali bajky Giant Anthem 26. Trasy sa ale určite dajú absolvovať aj na hard taily.
Vzhľadom na pomerne strmé stúpania nabudúce berieme kazetu s 34 zubami.
Niektoré trasy je možné absolvovať za pomoci shuttle autobusov alebo Rhaetian železnice – oplatí sa naštudovať popisy tras na webe ww.altarezia.ch