Chemins du Soleil - MTB jazda snov

Chemins du Soleil. Chodníky slnka – tak sa volá MTB trasa vedúca mesta Thonon-Les-Bains do Nice vo Francúzsku. Je to niečo vyše 1000 km. My sme si zvolili etapu z Grenoble do Sisteron, čím sme ukrojili z celej porcie 300 km. Nápad sa zrodil vo Filipovej brčkavej hlave. Znel dosť nereálne, nákladne a iracionálne. 1400 km autom tam, 1400 km späť. Dvaja ľudia. Rakúska diaľničná známka. Švajčiarska diaľničná známka (jedine celoročná za 33 eur). Ale…jednoducho sa nedalo odolať. Naložili sme do auta bajky a vyrazili smer Grenoble.

MANIFIK! from Hurmikak on Vimeo.

V Grenoble sa po príjazde ukladáme pár metrov od cesty a zaspávame po 14 hodinách za volantom. Čo sa dialo v nasledovných dňoch bolo veľmi jednoduché: po raňajkách sme nasadli na bajky, prešli 50–60 km, napchali sme sa, prespali v hoteli, sadli na bajky…Tento scenár sa odohrával 7 dní. Typická denná etapa mala 50–60 km s prevýšením okolo 2000 m. Každý deň sme si užili niečo alebo všetko z týchto kategórií: nekonečné výšľapy po šotoline, nádherné singletracky, flowcountry, technické zjazdy, trialové úseky, lúky, skaly, asfaltové prepojky, vyžehlené pieskové cyklotrasy.

Vďaka vhodnému podložiu je na trase minimum bahna, dokonca aj deň po veľmi intenzívnom lejaku. Vďaka suchému podnebiu je však dostatok ostňov a tŕňov, takže o defekty nebola núdza. Na trase netreba počítať s možnosťou servisu ani s nejakými cykloobchodmi (jediný sme našli v meste Die). Preto je dobré mať aspoň základné náradie a bike v 100% stave. Zjazdy sú občas kamenisté, preto nechajte ultralight pneumatiky doma. Moje 450 gramové Rocket Rony takmer bez vzorku neboli najlepšou voľbou.

Francúzsko si nás absolútne získalo. Jedlom, extrémne priateľskými ľuďmi, nádhernou prírodou, perfektnými bike chodníkmi, singletrackmi, výhľadmi, starými mestečkami a dedinkami a krásnou francúzštinou. Filip to definoval tak, že Chemins du Soleil je trasa, ktorá ako keby vznikla vyskladaním najkrajších slovenských MTB trás. A Filip vie o čom hovorí – na Slovensku je len málo horských kilometrov, ktoré by na bajku neprešiel.

Bez znalosti francúzštiny by naša expedícia bola takmer nemožná. Filip ju zvláda na výbornej úrovni, vďaka čomu bol, na rozdiel odo mňa, obľúbeným konverzačným partnerom. Ja som sa zmohol len na ž-n-parl-franse a bolo po zábave. Potom som však objavil tetu v telefóne, ktorá prehovorila zo stránky google translate, ktorá dokázala za mňa vybaviť rôzne drobné službičky v reči jej kmeňa. Odporúčam naučiť sa aspoň základné frázy, nech človek nevyzerá ako idiot. S angličtinou toho človek veľa nedosiahne – ak nerátame nechápavé pohľady.

A teraz fakty.

Na web stránkach Chemins du Soleil sú kompletné informácie potrebné na usporiadanie výletu. Popis trasy, prevýšenie, ubytovanie, GPS záznam trasy (veľmi presný), motivačé foto. V teréne je trasa značená niekedy viac niekedy menej, niekedy vôbec. Dopravu späť k autu v Grenobli sme vyriešili vlakom zo Sisteronu.

Ubytovanie je viac ako vhodné vytelefonovať (nie, mailom sa vybaviť väčšinou nedá) vopred. Cena za noc sa pohybovala od 35 eur po 60 eur za noc na osobu, pričom v cene je vždy výdatná večera a raňajky. Raňajky sú slabšie – bageta s maslom a lekvárom je zrejme osvedčený francúzsky recept na rannú krízu.

Navigáciou v telefóne sme vyriešili handroidovou Locus Pro, kde sme mali stiahnuté free mapy a nahodenú dennú etapu. Nikdy sme sa nestratili a nestrácali čas orientáciou a hľadaním cesty. Čas sme strácali napchávaním sa lesnými jahodami, kochaním, jedením a nízkou rýchlosťou jazdy (hlavne hore kopcom). Papierovú mapu sme nemali a ani sme ju nepotrebovali.

Vďaka teplu sme vypili denne 4–5 litrov vody, ktorá sa ale dala dopĺňať v každej dedinke. So stravou tiež nebol problém, naobedovať sa dalo za 9 až ehm 25 eur. Pivo pod 6 eur / 0,5 litra bol problém nájsť, preto sme ho veľa nevypili. Povinnosťou je však ochutnať provensálske rosé.

Fotogaléria Photo Chemins du Soleil 2014 aj video má mizernú kvalitu, ale od mobilov sme žiadne zázraky nečakali.

Nadšení z výletu sme počas nekonečných 14 hodín cestou domov dumali o etape Sisteron – Nice budúci rok. Ideme. Aj keď to bude iracionálne ďaleko a nebude to zadarmo.

Foto: Matúš a Filip